Joey
Charakteristika
Dátum narodenia: 26.4.2005
Pohlavie: valach (žrebec do 29.11.2014)
Plemeno: slovenský teplokrvník
Príchod k nám: 26. jún 2016
"U nás familiárne Džojo" ...láska naša premenená:)
Príbeh Joeyho
Syn kobylky Suzi dostal meno Joey podľa známeho filmu Stevena Spielberga "Vojnový kôň". Celkom výstižné, podľa podmienok, v ktorých celé roky spolu so svojou matkou žil. Na polorozpadnutom družstve, kde boli obaja ponechaní viac sami na seba, ako na opateru majiteľa. Dobrí ľudia im sem-tam chodili doniesť niečo pod zub, ale o pravidelnom kvalitnom kŕmení mohli koníky iba snívať. A tak sa stalo, že od hladu ohrýzali neraz aj drevo. Podľa informácií, ktoré máme sa stalo, že sa Joeymu podarilo dostať z ohrady a ušiel za potravou. Raz ho vraj pri takom úteku chytili ďaleko od miesta, kde s mamou živoril, priviazali k autu a ťahali späť. Počas cesty aj padol, preto ma dodnes na predných nohách malé jazvy.
Jedného dňa prišlo rozhodnutie majiteľa, čo s nimi? Keď sa ich nepodarilo predať na jazdenie a chov, ostali len tri možnosti: predaj poliakom na mäso, zastrelenie poľovníkmi na mäso pre psov, alebo darovanie. Našťastie sa našli ľudia, ktorí si ich vzali, nanešťastie každého zvlášť. Zachránilo im to síce život, ale urobilo oboch veľmi nešťastnými, lebo išli tak povediac z blata do kaluže. Nešli ďaleko, len do blízkych dedín, tak si ich noví majitelia odviedli pešo. Každého na iné miesto, do samoty, bez ďalších koní, do neskúsených rúk. Paradoxne, Joeyho delili od Suzi len 2 km, ale už sa nikdy nevideli.
Joey mal už 7 rokov, keď ho vzali od matky, na ktorú bol príliš naviazaný. Hoci s človekom veľmi kontakt nemal, musel cestu do svojho nového domova absolvovať na uzdičke so zubadlom, na ktoré nebol veľmi zvyknutý. Už táto cesta bola preňho hotovým peklom a to ešte netušil, do akého sa dostane. Nadopovali ho sedatívami (namiesto veterinárom odporúčanej polovičnej dávky dostal celú) a keď "oblbnutý", ledva stojaci na nohách, zmätený z množstva nových podnetov a neznámych ľudí zastavil, bitkou ho nútili, aby išiel ďalej.
Po čase však, našťastie, majiteľka sama uznala, že mu nedokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť a najmä naučiť ho všetko potrebné, aby na ňom mohla jazdiť, t.j. využívať ho na to, prečo ho vôbec vzala. A tak sme sa dohodli, že nám ho daruje. Dokonca, finančne prispela na jeho kastráciu a jednorázovo pomohla so senom a slamou. Tým sa jej záujem o Joeyho skončil.
Joeymu sa tak s nami, konečne, otvorila úplne iná kapitola života. Začala sa dlhá cesta k dobre vychovanému, bezpečnému a spokojnému koňovi. Kým bol žrebcom, nebolo to s ním vôbec jednoduché. V zime sme mali, v tom čase už tri kone (Lewit, Cooper, Joey) ustajnené ešte v jazdeckom areáli. Joey bol nebezpečný hlavne pri kŕmení v boxe. Mal psychický problém, spôsobený chronickým nedostatkom krmiva v minulosti, a tak o svoje krmivo doslova bojoval. Raz kopol stajníka tak nešťastne, že ten skončil v nemocnici. Našli sme však spôsob ako ho kŕmiť bezpečne a bez stresu.
Našťastie sme jeden vážny problém vyriešili. Dlhotrvajúci herpes v oboch očiach. Joey ma však vzhľadom na svoju minulosť, nevhodné, až zdravie ohrozujúce kŕmenie spojené so živorením v zlých podmienkach a stresom už trvalý hendikep. Trpí na žalúdočné vredy, je astmatik a neustále bojujeme s opakujúcimi sa hnačkami a bakteriálnou infekciou strelky v kopytách. Trpí tiež artrózou. Prispôsobili sme tomu špeciálnu stravu s podpornými výživovými doplnkami a snažíme sa všetko udržiavať na úrovni, aby mal podľa možností šťastný život. A on si ho u nás skutočne užíva, z čoho sa nesmierne tešíme ...